Večera

Mechanizmus kultúry v Slovak Press Photo dokumentu nepraje

Základom každej kultúry národa je istá sieť symbolov. Jedným zo symbolov Slovenska by mala byť aj dokumentárna fotografia unikátne zaznamenávajúca život ľudí v tomto priestore a ich bytí. Druhým prezentujúcim symbolom by mala byť vyspelosť fotografov, ktorí sa neboja zaznamenávať život ľudí aj v zahraničí. Slovenský fotografický dokument by mal niesť silu po obsahovej ako aj vizuálnej stránke vloženej osobnosťou autora. Ale… O kvalite fotografie na Slovensku však môžeme začať pochybovať, bohužiaľ. Bohužiaľ preto, lebo ju prezentujú tunajšie súťaže, ktoré majú viditeľnú chybu v systéme fungovania určitými pravidlami chránenej kultúry. Ak mechanizmus umenia nepraje prvku – dobou uznanej kvalite tradíciou vyvíjanej fotografii až do dnešnej doby, tak nastáva kríza vo vnútri kultúry.

Slovak Press Photo (SPP) je súťažou, od ktorej očakávame to najlepšie na scéne fotografie a snímky od tých najlepších talentov našej krajiny. Úprimne, kvalita by si zaslúžila vidieť výherné snímky v úplne inom šate ako sa národná súťaž zatiaľ v skutočnosti prezentuje. Minulý rok súťaž uznala víťaznou snímkou, ako autor sám mediálne odprezentoval, lacný produkt stvorený v ateliéri.

Pohľad na víťaznú snímku SPP 2016 naznačuje, že o unikátnu fotografiu ani tento rok vôbec nejde. Porota si našla hlavného víťaza, doposiaľ málo známeho povolaním fotograf. Sám autor priznáva, že jeho dielo vzniklo náhodne pri natáčaní charitatívnej relácie. A uznajme, náhoda vo fotografii predsa existovať nemôže. Úsmevné je vzhliadnuť reklamu na slovenskú keramiku a dáždniky z jedného veľkoobchodu. Celý pohľad je dobre zinscenovaná situácia a mnoho slov okolo záchrany detí, prepáčte, ale patria do iných dejepisných databáz. V súťaži padol aj rekord v počte ocenení na jedného autora, doposiaľ nevídaný fakt vo svetových súťažiach. Kvantita týchto výhier nenahradila žiadaný atribút dokumentárnej ani reportážnej fotografie. Koncept je slovo, ktoré má svoj zmysel aj umelecký úmysel. Ale trávnaté koncepčné úlety študentov sú pre tradičného dokumentaristu až príliš bez idey. Tvrdenie prezentované v médiách, že SPP fotografie budú konkurovať svetu a z víťaznej snímky behajú zimomriavky po tele, je veľmi odvážne. Kiežby tak bolo a mohli sme sa spoločne, zo skvelej prezentácie Slovenska, v budúcnosti tešiť.

Človeka prácou poctivo mysliaceho, emočne vyspelého a sociálne cítiaceho zamrzí skutočnosť, že „fotografie“ nesúce nádych sociálneho dokumentu si porota ani nevšimla. Aký dôvod na to mala je neznámy, pravdepodobne v človečine a nie v úrovni fotografií. Práce, ktoré neuspeli na SPP 2016 vám s radosťou a hrdo predstavíme. Ich hodnota je do budúcna vysoká a ich úspech mimo SR sa dá očakávať. Autorov fotografií, ktorí tvoria dlhodobé série, je verejnosti v našej krajine prezentovaných dosť málo. Fotografovať skutočný život nášho národa, prípadne iného etnika – kde slovenský autor dlhodobo žije, v rôznych témach je jedinečný, ale náročný. Predostierať divákom, že dokument je niečo špinavé a pesimistické, je tiež scestný neuvážený názor málo vzdelaného jedinca. Odporúčame preštudovať si vzácny fotografický dokument českej a svetovej scény, ktorý prehľadne portál dofoto.sk ponúka.

Mechanizmus celonárodnej súťaže sociálnu dokumentárnu fotografiu postupne vytláča do úzadia.