© Ernesto Bazan

Ernestova Kuba

Je veľký rozdiel medzi fotografom, ktorý robí zábery na určitom mieste pár mesiacov, takým, ktorý na danom mieste fotografuje niekoľko rokov a tým, ktorému sa dané miesto stalo domovom. Prečo sa kubánske fotografie Ernesta Bazana líšia od tých ostatných? Je to Ernestova Kuba. Nahliada na ňu intímnym pohľadom, s citom, vrúcnosťou a jemným pocitom stiesnenosti, izolovanosti samotnej krajiny a jej ľudu.

Pri pohľade na Bazanove fotografie vnímame, ako sa pozerá do hľadáčika fotoaparátu a exponuje. Pred objektívom stojí jeho rodina, priatelia Fidel, Miguel, Jose, Inesita a ich rodiny. Práve tieto dôverné vzťahy mu dovolili zachytiť ich rituály ako stavanie dominových kociek, rodinné oslavy, prehliadku dieťaťa cez ženské brucho, fajčenie cigár rolovaných priamo pred jeho očami. Fotografiami dokumentuje rytmus života na vidieku zastavenom v čase, stoickú pýchu farmárov s prepracovanými rukami, vekom a čakaním poznačenými tvárami.

Trilógia Kuba pokrýva obdobie kedy sa Bazan zamiloval a založil si rodinu. Každá z kníh, Isola, Bazan Cuba a Al Campo predstavuje nezávislé obrazy určitých životných etáp, ktoré prežil na ostrove. Vypovedajú o jeho láske ku Kube, na ktorej si užíval svoj život ako muž aj ako fotograf, o manželke, ktorá odtiaľ pochádza, jeho deťoch a priateľoch. Na svojej ceste berie diváka na osobnú a intímnu prechádzku skrz izolovaný ostrov a predstavuje 14-ročný obraz krajiny a ľudí poznačených čakaním. Dokumentuje každodenný život priateľov a blízkych – pravého kubánskeho ľudu, ktorý neidentifikuje na základe politických alebo národnostných charakteristík. Farby tamojšieho sveta ukryl v monochromatickej fotografii nasýtenej jeho láskou k cudzej zemi. Do Bazanovej tvorby sa od roku 2001 dostáva panoráma a v knihe Al Campo dostala priestor farebná fotografia. Na niektorých záberoch sa odohrávajú každodenné malé rituály a drámy zatiaľ čo iné sa rozpínajú a plne využívajú výhodu panorámy v prepracovanej kompozičnej schéme.

Prvý záber vyhotovil Ernesto Bazan na jeseň roku 1992 a posledný na konci júna 2006. Osud ho zaviedol na Kubu a systém vytlačil preč. Zaznamenal časy, ktoré Fidel Castro mierne nazval „špeciálnym obdobím“, kedy sa patrón Kuby, Sovietska Únia rozpadla a zanechala tento ostrov napospas sebe samému. A tak počas štrnástich rokov bez uvedomovania si, že z fotografií, ktorými zachytával svoje spomienky, budú raz telá troch kníh, namaľoval svetlom jedinečný obraz svojej milovanej Kuby.

Fotografie sú autorizované – © Ernesto Bazan.

Rozhovor s Ernestom Bazanom